Veľmi užitočné známosti

Zo začiatku som sa pýtala svojich známych, ako by postupovali oni, alebo naopak, ako by hľadali kandidáta do svojho tímu. Zdesila som sa, keď mi takmer všetci tvrdili, že všetko je to o známostiach. Že mám všetkým, ktorých poznám, povedať, že hľadám prácu a aká práca by to mala ideálne byť. Na to som nebola pripravená. Takto že si mám hľadať prácu? Nie že by som nemala známych, ale predstava, že sa niekde ponúkam ako na trhu ma (keďže som introvert) úprimne vydesila. Prestala som sa teda radšej vypytovať a šla na to cestou computeru…

On-line nielen pre introvertov

O existencii rôznych inzertných portálov som samozrejme vedela. Niektoré na mňa vyskakovali už dlhší čas na rozličných sociálnych sieťach (veľký brat sa samozrejme díva a vidí!). Pustila som sa teda do obnovy alebo vylepšenia môjho profesijného profilu. To bola práca na celé popoludnie. I keď väčšina portálov funguje na podobnom princípe (t.j. založiť profil a dať najavo, že som otvorená pracovným možnostiam), nie sú portály bohužiaľ nijako prepojené. Takže som sa prvý deň bavila tak, že som stále dokola vyplňovala svoje kariérne údaje do rovnakých rubrík na rôznych portáloch. Ako zálohu som si vytvorila biznis plán, ako tieto vyplňovacie trampoty vyriešiť raz navždy. Ten mám schovaný na horšie časy.

Prezrela som si ponuky, odoslala prvé listy a pri všetkých profiloch nastavila svoju dravosť pre získanie práce na stupeň desať z desiatich. Moje hľadanie vypuklo.

Ďakujeme, nechceme

Netrvalo dlho a začali sa objavovať prvé reakcie. Navzdory mediálne proklamovaným informáciám o tom, že nezamestnanosť je takmer na nule, a ako firmy nariekajú a berú každého, kto si hoci len spletie dvere, ma čakalo prekvapujúce vytriezvenie. Väčšina odpovedí bola totiž zo začiatku odmietavá so strohou vetou v zmysle: ďakujeme, veľmi si vážime, preštudovali sme a nemáme záujem. To bolo pre mňa dosť šokujúce, a zbavilo ma to všetkej nádeje; neraz som skončila na gauči s balíkom vreckoviek a plánom na emigráciu.

Mimoriadne bolestné bolo odmietnutie z dôvodu nedostatku osobnostných vlastností, ktoré u svojich budúcich kolegov predpokladajú. Pretože som sa s nikým z danej firmy osobne nestretla, utvrdilo ma to jedine v rozhodnutí, že do tejto firmy sa už nikdy na žiadnu pozíciu hlásiť nebudem. Text týchto odmietavých listov považujem za veľmi dôležitú ukážku etiky a všeobecného prístupu k zamestnancom. Preto som sa neraz odhodlala i reagovať a žiadala som o oznámenie nejakého konkrétnejšieho dôvodu, prečo ma nepozvali ani na pohovor. Požiadavka to bola určite naivná, ale tie „lepšie“ firmy mi promptne odpovedali a dokázali ma tak dokonca povzbudiť v ďalšom hľadaní vhodnej pozície priamo u nich.

Z pohľadu uchádzača bola pre mňa forma odmietnutia zásadnou záležitosťou a hrala veľkú rolu pri mojich ďalších krokoch. Po niekoľkých dňoch sa ale situácia priaznivo obrátila a začali sa objavovať i pozvánky na pohovor.

Ospravedlnenia neprijímame

Robiť chyby je ľudské. Každý občas niečo nestihne alebo zabudne, no nie? Tento prístup sama uznávam, a tak akosi automaticky ho očakávam i od svojho okolia. Keď som však istého dňa zmeškala spoj a telefonicky sa ospravedlňovala, že nestihnem prísť v dohodnutom čase na pohovor, narazila som na vlnu netolerancie. Pohovor sa nekonal a do e-mailu mi nasledujúci deň prišlo oznámenie, že mi už nemôžu ponúknuť iný termín. Bola som nakoniec vďačná, pretože lepší spôsob preverenia zamestnávateľa som si nemohla želať. Nestihla som schôdzku, pričom som sa vopred ospravedlnila. Ako by sa ku mne v takej firme asi správali, keby som napríklad niekedy ochorela, nechcem ani pomyslieť!

Prihláste sa prostredníctvom prihlášky

Štruktúrované informácie osobne považujem za veľmi užitočné. Dajú sa náramne využiť, porovnávať alebo i zobraziť v grafoch. V prípade prejavenia záujmu o ponuku pracovnej pozície však pre mňa ako záujemcu bolo často podstatnou bariérou vyplňovanie informácií do štruktúrovaného webového formulára. Niektoré firmy sa v tom vyžívajú a žiadajú v podstate prepísať celý životopis do ich rubrík, a k tomu pridať ešte niečo navyše (typicky požadovaný plat). Na niekoľko zaujímavých pozícií, na ktorých by som mohla byť užitočná, som kvôli tomu ani neodpovedala. To si my hľadajúci vytvárame tie časové osy a obrázky, ktoré majú zaujať v životopisoch, zbytočne?

Psycho-psychotesty

Rozmarom dnešnej doby je pri výbere uchádzačov využívanie všelijakých psychotestov a testovacích centier. Rozumiem zámeru, nikto netúži pracovať s psychopatmi alebo inak narušenými jedincami. Využívanie týchto nástrojov by ale malo korešpondovať s ponúkanou pozíciou, a tak akosi celkovo dávať zmysel. Ako uchádzač som sa mnohokrát cítila ponížená a mala sto chutí sa spýtať, či môžem zaslať nejaké tie testy aj ja, aby som si overila normalitu v ich firme.

Čo rozhodne áno?

Aby som nebola len negatívna, doplním i kladné skúsenosti. Hľadanie práce asi málokto považuje za potešujúcu kratochvíľu; bolo by to krásne, ale bez trochy stresu sa to nezaobíde zrejme nikdy. So mnou to nakoniec dopadlo dobre. Prácu som si našla, a dokonca takú, akú som si veľmi želala už v okamihu, keď som dávala výpoveď v tej predchádzajúcej. Pri hľadaní som bola až prehnane citlivá na reakcie potenciálnych zamestnávateľov. Či už sa to týkalo pozvania na pohovor alebo odmietnutia. Preto som s nadšením prijímala akúkoľvek (i odmietavú) reakciu, ktorá bola akokoľvek personalizovaná.

Na pohovoroch som, okrem vlastnej intuície, vnímala hlavne témy, o ktorých sme sa bavili. V momente, kedy začali padať všeobecné teoretické otázky typu „kde sa vidíte v budúcnosti?“ alebo „aké sú vaše silné a slabé stránky?“ akosi svojvoľne klesol môj záujem o prácu v danej firme. Jednoducho som najviac oceňovala úprimný, ľudský prístup, z ktorého bolo zrejmé, že cieľom pohovoru je zistiť, čo som robila, čo chcem robiť a prečo, a čo ma baví a prečo mám záujem práve o prácu v danej firme.

Hľadanie novej práce považujem za nezaplatiteľnú skúsenosť, ktorá ma nesmierne obohatila a vytrhla zo stereotypu a vytvorených predsudkov a mylných predstáv. Všetkým svojim bývalým kolegomteraz radím urobiť to isté, pretože každá zmena je na niečo dobrá.