Kvôli konzultácii a právnej rade sme sa obrátili na advokátsku kanceláriu CÍSAŘ, ČEŠKA, SMUTNÝ. Tam nám odpovedal Filip Drnec, riaditeľ kancelárie.

Právne ukotvenie

Zákonník práce ukladá zamestnávateľom, aby od jednotlivých uchádzačov vyžadovali len také údaje, ktoré bezprostredne súvisia s uzavretím pracovnej zmluvy. Čo to znamená? Všeobecne platnou poučkou pre personalistov je, aby u jednotlivých kandidátov sledovali predovšetkým ich kvalifikáciu či prípadné mimoriadne schopnosti, ktoré voľná pracovná pozícia vyžaduje.

Zákonník práce doplňuje zákon o zamestnanosti, keď pri výbere zamestnancov sleduje predovšetkým rovné zaobchádzanie a zákaz diskriminácie. Práve optikou zákona o zamestnanosti je možné niektoré otázky, ktoré zaznejú počas pracovného pohovoru, považovať za protiprávne. Ktoré to sú? Typickým príkladom sú otázky súvisiace s pohlavnou identifikáciou, tehotenstvom či rodičovstvom, rasou, národnosťou a vekom. Neprípustné je aj zisťovanie informácií týkajúcich sa sexuálnej orientácie, členstva v odborových organizáciách, politických stranách alebo hnutiach a príslušnosti k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Takže nie, nemusíš na pohovore oznamovať, že si veriaci katolík, ani že máš deti, ani že do roka s manželom plánujete tretie. Výnimkou by mohlo byť, pokiaľ potrebuješ so zreteľom na túto skutočnosť zisťovať flexibilitu zamestnania, prípadne si chceš vyjednať špeciálny režim práce z domova a podobne. Ani v tom prípade ale nemusíš nič vysvetľovať, hoci možno budeš pôsobiť záhadne.

Výnimky

Áno, existujú i výnimky. „Niekedy je potrebné popísané hranice prekročiť, a to v prípadoch, kedy sa informácie viažu k splneniu kvalifikácie. Niektoré zamestnania totiž zo zákona vyžadujú dosiahnutie určitého veku, napríklad u sudcov. Cirkevné organizácie môžu napríklad stanoviť vieru uchádzača ako primeranú profesijnú požiadavku,“ popisuje výnimky Filip Drnec. Zisťovanie informácií ohľadne rodinných či majetkových podmienok je oprávnené tiež iba v prípadoch, ak to stanovuje osobitný zákon alebo je taká informácia nutná vzhľadom na povahu práce (napr. tehotné ženy nemôžu vykonávať [M1] práce). V ostatných prípadoch však spravidla ide o otázky nie síce trestné, ale protiprávne.

Ako sa brániť?

Brániť sa možno v podstate jediným spôsobom. Na protiprávnu otázku neodpovedať. Skúsený personalista by mal vedieť, že sa ocitol za hranou, a nenaliehať. Na druhú stranu ale na otázku odpovedať môžeš - podľa svojho uváženia. Považuješ odpoveď na otázku za svoju konkurenčnú výhodu? Si natoľko otvorená/ý, že otázku nepovažuješ za invazívnu? Odpovedz, ale ber to tak, že prispievaš k niečomu, čo by si zamestnávateľ dovoliť nemal a k jeho pocitu, že sa na také veci smie pýtať. Teraz ti možno otvorená odpoveď pomôže, ale o pár rokov môžeš byť v úplne inej situácii. Mysli na to, čo je fér.

Neprijatie ako prejav diskriminácie?

„Vzhľadom na to, že rozhodnutie o prijatí či neprijatí nemusí byť odôvodnené, dokázať spätne diskrimináciu na pracovnom pohovore je takmer nemožné. Na prípadné odmietnutie je možné z pozície neprijatého uchádzača pochopiteľne akokoľvek reagovať, žiadne pozitívne výsledky to ale spravidla neprinesie. Sloboda rozhodnúť sa, s kým bude pracovná zmluva uzavretá, je vždy nielen na strane uchádzača, ale i na strane zamestnávateľa,“ vysvetľuje Filip Drnec. I za predpokladu, že si bol/a vystavený/á diskriminácii na základe protiprávneho postupu, je dokazovanie takmer nemožné. Zamestnávateľ má právo ťa odmietnuť i čisto preto, že mu nie si tak úplne sympatická/ý.

Nahrávanie prijímacieho konania?

Nahrávať si rozhovor na telefón ukrytý v kabelke nie je úplne štandardné. Či už si pohovor nahráva uchádzač o zamestnanie alebo potenciálny zamestnávateľ, vždy ide o neštandardnú praktiku, s ktorou musí nahrávaná osoba súhlasiť. Zaobstarávanie zvukových alebo obrazových záznamov fyzických osôb bez ich súhlasu je za bežných okolností neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti. Za výnimku sa môže považovať tajné získanie audiozáznamu rozhovoru, ak ide o jediný spôsob dosiahnutia právnej ochrany výrazne slabšej strany (zamestnanca) v pracovnoprávnom spore pred súdom.

„Súdy každý takýto prípad posudzujú plne individuálne, nie je teda možné predvídať úspešnosť takého konania, čiže ani podobnú praktiku odporučiť. Tým skôr v situácii, keď pracovnoprávny vzťah ešte nevznikol a konaním potenciálneho zamestnávateľa teda nehrozí strata zamestnania,“ uzatvára Filip Drnec tieto osobitné prípady.

*

Tip na záver. Nech už si prípadné protiprávne otázky zvládol/a na pohovore akokoľvek, zváž, či chceš naozaj pracovať v spoločnosti, ktorá im ťa vystavila. Pokiaľ nebol príjemný a férový samotný pohovor, čo môžeš od firmy čakať ďalej? K atmosfére a tomu, čo je na trhu práce bežné, prispievaš nemalou mierou i ty ako kandidát. Premýšľaj o tom, ako chceš, aby správanie zamestnávateľov vyzeralo, a sám/a sa podľa toho skús riadiť.